Záchranná akcia

Autor: Andrea Oczvirkova | 21.9.2009 o 13:05 | Karma článku: 7,96 | Prečítané:  2154x

Nedeľa ráno (ráno je pre mňa čas, kedy vstanem, včera to bolo 12:00). Práve som sa zobudila, osprchovala a zvoní mi mobil. To, čo som počula, vo mne vyvolalo silný pocit dejavu.

Neublizis mi?Neublizis mi?Andrea Oczvirková

,,Ahoj, čo robíš?"

,,Práve som vyliezla z vane."

,,A nemáš chuť ísť vytiahnuť mača zo šachy hlbokej asi 3 metre a širokej 30x30 cm?"

,,Samozrejme, že mám."

Poučená už ,,Charlieho anjelmi", som si povedala, že najprv situáciu obhliadneme a až potom budem niečo organizovať. Ale rozhodla som sa, že idem. Zavolala som ešte aj Zuzke, či si nechce zopakovať Charlieho anjelov a už sme len čakali na Zdenku s Davidom.

Keďže som tentokrát bola doma a mala čas, na záchrannú akciu sa pripraviť, obliekla som sa rozumnejšie. Staré rifle, staré tenisky, staré tričko, aby mi nebolo ľúto, keď v ňom budem vymetať kanál. Popritom som uvažovala. Kde zoženieme 3 m dlhú palicu. A potrebujeme na nej ešte aj nejaké ukončenie, aby sme mača mohli vytiahnuť... Napadlo mi, že možno by sa dala použiť palica s košíkom na oberanie marhúl a tak som si pre istotu zistila, či rodičia také niečo majú. Ocino rovno ešte vymyslel, že  by prípadne vyrobil niečo ako provizórny rebrík - dlhú dosku s priečkami, aby mohlo mača vyliezť samé. Dohodli sme sa, že keď zanalyzujem situáciu, ozvem sa, či budem potrebovať pomoc. Už mi len napadlo nachystať fotoaparát, aby som to mohla zdokumentovať.

Cestou na miesto, kde bolo mačiatko uväznené nás Zdenka poinformovala, čo sa zatiaľ spravilo a čo nás asi čaká. Mačiatko je v šachte minimálne dva dni, v sobotu tam už mala výjazd Sloboda zvierat a nepodarilo sa ho odtiaľ dostať. Tak mu aspoň nechali provizórne lano z handier s uzlíkmi, aby mohlo po ňom vyliezť (dobrý nápad, v budúcnosti využijem).

Avšak mačiatko za celú noc nevyliezlo a tak sa správca budovy nejako dostal až k Zdenke. Navyše správca bol tak aktívny, že sa mu podarilo nájsť majiteľku garáže do ktorej viedla tá vetracia šachta. Po ceste sme ešte Zdenku vyložili doma, aby sa mohla venovať maličkému mačiatku, ktoré je potrebné v presne určených dobách kŕmiť.

Keď sme prišli, Dávid nás odviedol k šachte. Nebolo nič počuť. Opýtala som sa ho, že či si je istý, že mačiatko je ešte tam a on na to, že ho tam predtým videl. Že šachta sa tiahne pár metrov dnu a že mača chodí hore dole. Ale, že je už väčšie, nie úplne malý drobček. Zuzka sa pýtala ako sa tam mača dostalo a ja som predpokladala, že sa zlaklo psa a zoskočilo dole omylom, pretože vedlajšia šachta bola uzavretá a nedalo sa spadnúť dnu. Na to ma Dávid opravil. Ak utekalo, tak pred ľuďmi, ale skôr ho tam hodili a za ním hodil ešte jeden veľký kameň. Takto ho uväznili v zadnej časti šachty, ktorú ústila do garáže. Aby sa ani náhodou nemohlo dostať von a zomrelo tam od hladu a od smädu. Ten kameň Dávid odsunul, predtým ako prišiel pre mňa a Zuzku.

Zrazu sa mača zase ozvalo. Nahlas zamiaukalo, ale z opačnej strany ulice. Videli sme, že pod autom sedí mača, a narieka, ale keď sme sa priblížili, ušlo do motora vedľajšieho auta. Aspoň sme si to mysleli. A nariekalo odtiaľ...

V tom čase prišla aj ochotná majiteľka garáže a tak sme sa rozdelili. Ja budem loviť mača v aute a Zuzka s Dávidom to druhé vo vetračke. Keď vetračku rozmontovali, zistili, že mača v nej už nie je. Kým išiel Dávid so Zdenkou pre mňa, mačiatko využilo odsunutý kameň a rebrík z handier a ušlo von. Ale bolo samé, smädné a hladné a tak si našlo nový úkryt a nariekalo tam za mamou.

Za ten čas som si pozornejšie obzrela, kde vlastne mača zaliezlo. A zrazu som ho zazrela. Sedelo na rezervnej pneumatike pripevnenej o podvozok. Odtiaľ ho predsa ľahko dostanem. Len musím vliezť pod auto... A začala som tam liezť. Tu mi však napadlo, že radšej počkam na Zuzku a Dávida, lebo ak mi utečie inde a ja sa tam ešte zaseknem, nech mi má kto pomôcť.

Lenže vtedy si aj mača uvedomilo, že jeho úkryt nie je až taký nedostupný a utieklo do vedľajšieho auta, tentokrát už do motora. Asi polhodiny sme ho presviedčali, aby vyliezlo, hľadali majiteľa, ale nakoniec sme to vzdali. Mača sa jednoznačne nechce dať chytiť, tak ho nebudeme nútiť a snáď sa pripojí k miestnym pouličným mačičkám. Prišla aj Zdenka a tak sme sadli do auta, že nás hodia domov. Aspoň čiastočný úspech sme mali, mača už nebolo uväznené a vonku má predsalen lepšiu šancu.

A vtedy zazvonil Zdenke telefón. Bol to zase ten aktívny správca, ktorý videl, že mača ušlo z auta von a že ho naháňajú deti. Boli také úspešné, že ho zahnali na otvorené priestranstvo a odtiaľ do rohu terasy, kde už nemalo kam zaliezť. A musím ich pochváliť, oni ho totiž naháňali s dobrým úmyslom. Počuli, že plače a povedali si, že je hladné a smädné a tak mu chceli dať vodu.

Na tej terase sa mačiatko schúlilo do klbka a čakalo na to najhoršie. Dávid ho jemne zobral a odniesol do auta. Nebránilo sa, bolo neskutočne vydesené. Akonáhle ho však zavrel do prepravky zase spustilo koncert. Keď som ju otvorila a začala mačiatko hladkať, prestalo nariekať. Ale zjavne sa bálo. A takto to šlo dookola. Samé nechcelo byť, ale súčasne sa nás bálo. Až na veterine som zistila prečo. Drobček mal na labke vypálený kruh. Niekto si na jeho labke zahasil cigaretu. A potom svedka svojho činu chcel zlikvidovať a tak ho hodil do vetračky a zaistil, aby sa už nedostalo von.

Po fyzickej stránke je drobček v poriadku, tá psychická sa bude hojiť dlhšie. Ale zvládne to. A preto potrebuje naozaj citlivého a dobrého človeka, ktorý mu vynahradí všetko zlé, čo mu ľudia spravili. Nájde sa taký? Ak áno, nech mi napíše.

 

Záber na vetracie šachty s lanom, ktoré tam nechala Sloboda zvierat. Detail vetracej šachty.Kde končí?Záber na dno. Vľavo hore vidno balvan, ktorý blokoval východ.Ešte jeden záber na vetraciu šachtu.Mačiatko v bezpečí.Popálenina na labke - detail.Do poličky sa celkom hodím, medzi knihami ma nevidno.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Šmejdi a svine majú šancu vládnuť iba medzi Slováčikmi (píše Michal Havran)

Sme ovládaní poverami, peniazmi a príšerným vkusom ako deti z petržalských kočikární.


Už ste čítali?